Keď sa malí hrajú na veľkých

Autor: Petra Barteková | 21.7.2014 o 17:48 | (upravené 22.7.2014 o 15:02) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  743x

S čím ste ako deti podnikali vy?

Jedna z mála výhod leta v pekelnom Ríme je bazén, ktorý máme pod domom. K moru sa človek nedostane vždy a podvečerné plávanie má svoje čaro a dá sa vybaviť za krátky čas.

„Teta, teta (grrrrrrrrrr, ti dám, že teta! pozn.autorky), rád by som upriamil vašu pozornosť na náš stánok tuto vzadu,“ zastaví ma asi osemročný Talianko kým vchádzam k bazénu. Oznámi mi, že predávajú náramky; vybrať si môžem z tých už urobených, tie stoja 50 centov, alebo si môžem vybrať vlastné farby a nechať si náramok urobiť na počkanie, v takom prípade stojí jedno euro. „Idem si zaplávať a prídem sa pozrieť, dobre?,“ hovorím mu.

Po mojich klasických xy dĺžkach sa vyberám smerom k malým podnikateľom. Sťa kŕdeľ supov sa okolo mňa rozostavia a začnú mi pod nos strkať náramky všelijakých farieb. Špagetové deti majú jednu úžasnú vlastnosť - gestikulujú ako dospelí Taliani: živo, výrazne, niekto by možno povedal prehnane. Mám to rada.

Vyberám si svoj náramok od toho najmenšieho a najopálenejšieho špunta. Musí ho však ešte dokončiť. „Vybehnem hore po peniaze a vrátim sa po neho, rezervuj mi ho, dobre?,“ hovorím mu a on pritakáva prikladajúc náramok k mojej ruke, aby premeral jeho dĺžku.

Vychádzajúc od bazéna počujem: „Pssst, pssst, slečna, predávame náramky, poď sa pozrieť,“ znie mi spoza chrbta. „Deja vú?,“ pomyslím si. Nie, to len ďalšia skupinka detí ponúka obdobné zboží.

„To ste konkurencia, alebo tá istá firma?,“ pýtam sa. „No to oni nám okopírovali nápad, od nás by ste si mali niečo kúpiť, lebo to je náš biznis,“ dostáva sa mi vysvetlenia. Jeden či dva, to je už jedno, pomyslím si a aj druhej skupinke sľubujem, že sa vrátim aj s peniazmi.

Po piatich minútach som zase dolu a kupujem prvý náramok od detí pred vchodom. Ich farby sa mi až tak nepáčia, ale čo by človek nespravil pre dobrú vec...  Na tajňáša, aby som nenahnevala konkurenciu, vchádzam do priestoru bazéna, kde ma má čakať krpec s náramkom, ktorý som si dopredu vybrala. Nevidím však ani jeho, ani náramok. Zastavujem jeho kolegu, asi 8-ročného chlapca s okuliarmi. „Kde je ten tvoj kamarát, taký malý, tmavý, on mal pre mňa náramok.“ Malý je zarazený, zmätený a začína sa ospravedlňovať. „Prepáčte, asi prišlo k nedorozumeniu. Mali sme tu veľa objednávok a predpokladám, že sme ho omylom predali,“ vysvetľuje mi nonšalantne a ja mám vďaka jeho serióznemu tónu pocit, akoby som sa rozprávala s dospelákom. (Veľa objednávok? Kecyyyy, veď som tam u nich pri pultíku stála sama, ten malý sa ma snaží uchlácholiť. Presne ako to občas robia dospelí predajcovia.)

„Uffffff, no to je škoda, lebo mne sa veľmi páčili tie farby,“ pristupujem na jeho vážny tón a hovorím mu sklamane. Vraj mi spravia na počkanie druhý. Vraj za 10 minút. Pre istotu im dávam viac času a odchádzam sa hore sprchovať. Po 20 minútach sa vraciam dole a čakám na svoj vytúžený náramok. „Ty si sa koľkokrát otočila hore-dole, prosím ťa?,“ smeje sa na mne plavčík, ktorý ma vidí vchádzať už asi miliónty krát. „Veď som im to predsa sľúbila a sľuby sa majú dodržiavať,“ hovorím mu. Najmä sľuby dané krpcom.

Prejde ďalších 5 minút kým mám na ruke svoj vytúžený ružovo zelený gumičkový náramok. Ladí mi k šatám, aj k tričku, v ktorom teraz doma pobehujem. Som happy a cítim pocit zadosťučinenia. Ešte som aj obdarovala spolubývajúcu.

Všeho všudy ma dva náramky stáli 1 euro a päť ciest výťahom. Snáď sa mi ten môj po dvoch dňoch nerozpadne. Neviem neviem či by som to s týmito malými podnikateľmi vedela vyreklamovať. Predsa len, žiaden doklad o kúpe som od nich nedostala.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?