O Hamšíkovi a slovenských priezviskách

Autor: Petra Barteková | 5.8.2014 o 16:22 | (upravené 5.8.2014 o 22:38) Karma článku: 11,72 | Prečítané:  13091x

Rôzni cudzinci, rôzne vedomosti o Slovensku.

Mojich kamarátov zo zahraničia na slovenčine okrem slov bez akejkoľvek samohlásky ("Sa u vás za ne platí, alebo čo?") často fascinuje aj existencia koncovky -ová pri ženských priezviskách.
Pri vysvetľovaní tohto javu vždy všetci horlivo počúvajú a následne sa snažia pretransformovať svoje druhé mená na ženský rod. Krása sledovať.

Na (ne)vedomosti niektorých Európanov o mojej rodnej krajine som už ako-tak zvyknutá. Slovensko? Áno, poznám. To je Bratislava (či Ljublana?), tam kde sa odohrával Hostel (nie je to snáď u vás naozaj také, či áno?), lacný alkohol (hmmm) a pekné baby.
O to viac vás potom príjemne prekvapia cudzinci, u ktorých by ste to možno ani nečakali.

Minulý pondelok, Rím, Taliansko.

Potrebujem nakúpiť ovocie a zeleninu, zamierim si to teda rovno do zelovocu. Obchodík na rohu, kam chodím takmer vždy. Majitelia, traja mladí muži z Bangladéša, už svojich zákazníkov poznajú a tak keď sa po troch mesiacoch ukážem aj ja, nevyhnem sa zvedavým otázkam:

- „A kde si bola? Dlho sme ťa nevideli!“

-„Doma som bola, na tri mesiace som sa vrátila do Bratislavy.“

-„Bratislava to jeeeee....“

-„To je Slovensko. Vedľa Talianska je Slovinsko, potom Rakúsko a za Rakúskom sme my.

-„Aha, jasne, áno, viem približne kde. Tam som nikdy nebol.“

„Slovensko to je Hamšík, však?,“ pripojí sa do rozhovoru  druhý predavač.

-„Áno, áno,“ smejem sa. „Ten je od nás.“

 

Pred štyrmi mesiacmi, Paraty, Brazília.

Chceme si nechať odporučiť nejakú peknú pláž v okolí, a tak sa môj sprievodca a spolucestovateľ, kamarát z Brazílie, rozhodne hľadať pomoc v turistickej informačnej kancelárii.  Jeho konverzáciu s pracovníkom centra sledujem cez sklo a po pár sekundách vysvetľovania sa obaja otočia mojim smerom. Pán sa pýtal, odkiaľ je to dievča vonku. (S modrými očami zo mňa Brazílčanka nebude.) Pri odpovedi „Slovensko“ sa zrazu vyklonil a zakričal na mňa takým tým joey-ovským: "Ahoj, ako sa mááááááááááš?" Pochopil môj udivený výraz a dodal: "Mal som frajerku zo Slovenska. Niečo som sa naučil. Ale už spolu nie sme." Škoda, pomyslím si, základ mal dobrý.

Keď som potom o dva sni neskôr na pošte v Riu posielala domov pohľadnice, sympatický pán za priehradkou si zo záujmom prezeral adresu. "Viete, že to je prvýkrát, čo posielam niečo na Slovensko? Aaaaah, aj vy máte tak ako Rusi to –ová na konci? Ako to funguje?"

Skôr než stihnem otvoriť ústa ma predbehne môj brazílsky kamarát. "No to máte tak," spustí a opisuje svojmu spolukrajanovi prechyľovanie slovenských priezvisk.

A ja sa len priblblo usmievam a prikyvujem. Portugalsky neviem, ale som si istá, že to vysvetlil správne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?