V lete v ňom behám, je príjemný, ochladzuje moje rozpálené telo. Na jeseň je akýsi smutnejší. Možno preto, že keď prší a nie je slnko, nevynikajú všetky farby jesene, ktoré tak milujem. A je akosi pochmúrno. Hlavne keď sa teraz stmieva tak skoro.
A vo mne vtedy prší tiež. Niekedy sa môj dážď dostane na povrch a steká mi po lícach. Vtedy je mojou úľavou. Veď aj veľké dievčatá plačú, či nie?
Niekedy však prší tak, že si to nikto nevšimne. Pochmúrno z vonka vstúpi dnu a zaplaví ma. Len tak bez dôvodu. A ja niekedy priveľa rozmýšlam. A priveľa cítim.
Viem, že tie búrky sú mojou súčasťou. Možno im však niekedy dávam príliš veľký priestor. Možno niekedy priveľa rozmýšlam. Nad všetkým. A niekedy priveľa cítim.